NIS2 a čo bude chcieť vidieť audítor
NIS2 sa týka stredných a veľkých firiem vo vymenovaných sektoroch a audítor bude chcieť, aby vaše systémy ukázali prístupy, záznamy a hlásenie incidentov.
- Publikované
- Aktualizované
- Čas čítania
- 8 min čítania
- Zodpovedný redaktor
- David Lahuta
V skratke
Smernica NIS2 sa týka stredných a veľkých firiem v 18 vymenovaných sektoroch, od energetiky a zdravotníctva po výrobu, potraviny a digitálne služby, a niekoľkých ďalších bez ohľadu na veľkosť.13 Ak sa vás týka, bezpečnostné opatrenia musí schváliť vedenie firmy, ktoré za ne aj zodpovedá.1 Vaše systémy musia vedieť preukázať, kto má k čomu prístup, čo sa kedy stalo a že incident sa dá nahlásiť do 24 hodín.1 Patria k tomu aj dodávatelia. Smernica od vás žiada posúdiť ich bezpečnostné postupy vrátane toho, ako vyvíjajú softvér.1 Na Slovensku smernicu preberá zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti v znení zákona č. 366/2024 Z. z., ktorý je účinný od 1. januára 2025.7
Týka sa NIS2 aj nás?
Rozhodujú dve otázky, sektor a veľkosť firmy.
Najprv sektor. Smernica vymenúva 18 sektorov v dvoch prílohách.1 Príloha I obsahuje sektory s vysokou kritickosťou, napríklad energetiku, dopravu, bankovníctvo, zdravotníctvo, pitnú vodu, digitálnu infraštruktúru, riadenie služieb IKT medzi podnikmi, verejnú správu a vesmír.1 Príloha II obsahuje iné kritické sektory, napríklad poštové a kuriérske služby, odpadové hospodárstvo, chemické látky, potraviny, výrobu, poskytovateľov digitálnych služieb a výskum.1 Výrobou sa tu myslia konkrétne odvetvia, okrem iného zdravotnícke pomôcky, počítače a elektronika, elektrické zariadenia, stroje, motorové vozidlá a ďalšie dopravné prostriedky.1
Potom veľkosť. Smernica sa vzťahuje na subjekty z týchto sektorov, ktoré sú podľa európskej definície malých a stredných podnikov aspoň stredné.1 Malý podnik má podľa nej menej ako 50 zamestnancov a ročný obrat alebo celkovú ročnú súvahu najviac 10 miliónov EUR.2 Stredný podnik má menej ako 250 zamestnancov a ročný obrat najviac 50 miliónov EUR alebo celkovú ročnú súvahu najviac 43 miliónov EUR.2 Firma z vymenovaného sektora s 50 a viac zamestnancami alebo s obratom aj súvahou nad 10 miliónov EUR teda podľa nášho výkladu pod NIS2 spravidla patrí. Malé podniky a mikropodniky spravidla nie. Do veľkosti sa započítavajú aj partnerské a prepojené podniky, takže malá firma vo väčšej skupine by si to mala overiť.2
Niektoré subjekty patria pod smernicu bez ohľadu na veľkosť. Sú to napríklad poskytovatelia verejných sietí a služieb elektronických komunikácií, poskytovatelia dôveryhodných služieb, registre názvov domén najvyššej úrovne alebo jediný poskytovateľ služby nevyhnutnej na zachovanie kritických spoločenských alebo hospodárskych činností v danom členskom štáte.1
Subjekty, na ktoré sa smernica vzťahuje, sa delia do dvoch skupín. Základné subjekty sú hlavne veľké firmy zo sektorov prílohy I.1 Dôležité subjekty sú všetky ostatné.1 Povinnosti majú rovnaké, líši sa dohľad.
Čo pravidlá žiadajú od vašich systémov, povedané jednoducho?
Jadrom je článok 21. Firmy musia prijať primerané a proporcionálne technické, prevádzkové a organizačné opatrenia na riadenie rizík pre systémy, na ktorých stojí ich prevádzka.1 Proporcionálne znamená, že úsilie zodpovedá tomu, nakoľko je firma rizikám vystavená, jej veľkosti a pravdepodobnej závažnosti incidentov.1 Článok potom menuje najmenej desať oblastí.1 Tabuľka ich opisuje bežnou rečou a pri každej uvádza, čo musí systém vedieť preukázať.
| Povinnosť podľa článku 21 | Čo musia vaše systémy vedieť preukázať |
|---|---|
| Analýza rizík a bezpečnostné politiky | Písomnú politiku schválenú vedením a zoznam zistených rizík |
| Riešenie incidentov | Že sa incident zachytí, zaznamená sa jeho čas a jeho riešenie je opísané |
| Kontinuita činností, zálohovanie, obnova po havárii | Že zálohy existujú a obnova z nich bola vyskúšaná |
| Bezpečnosť dodávateľského reťazca | Zoznam dodávateľov a čo o bezpečnosti hovorí zmluva s každým z nich |
| Bezpečnosť pri nadobúdaní, vývoji a údržbe systémov vrátane riešenia zraniteľností | Ako sa bezpečnostné chyby hľadajú, opravujú a evidujú a kto ktorú zmenu schválil |
| Overovanie, že opatrenia fungujú | Výsledky testov, kontrol a auditov |
| Základné postupy kybernetickej hygieny a odborná príprava | Kto bol vyškolený a kedy |
| Kryptografia a tam, kde je to vhodné, šifrovanie | Ktoré dáta sú šifrované a ako sa spravujú kľúče |
| Bezpečnosť ľudských zdrojov, riadenie prístupu, správa aktív | Kto má k čomu prístup, kto ho udelil, a zoznam systémov a dát |
| Viacfaktorová autentifikácia a zabezpečená komunikácia | Ktoré prihlásenia vyžadujú druhý krok, napríklad kód z telefónu |
K tabuľke patria ešte dve povinnosti. Po prvé, riadiace orgány firmy musia opatrenia schváliť, dohliadať na ne a za ich porušenie môžu niesť zodpovednosť.1 Ich členovia musia absolvovať aj odbornú prípravu.1 Európska komisia to opisuje ako zodpovednosť vrcholového manažmentu.3
Po druhé, významný incident sa hlási národnej jednotke pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov (CSIRT) alebo príslušnému orgánu v niekoľkých krokoch.1 Včasné varovanie do 24 hodín od chvíle, keď sa o incidente dozviete, oznámenie incidentu do 72 hodín a záverečná správa najneskôr mesiac po oznámení.1 Významný je incident, ktorý spôsobil alebo môže spôsobiť závažné narušenie prevádzky či finančnú stratu, alebo značnú škodu iným.1 Lehota 24 hodín sa v praxi dá dodržať len vtedy, keď vaše systémy zaznamenajú, kedy sa stalo niečo neobvyklé a kto si to všimol.
Prácu sa oplatí usporiadať podľa rámca NIST Cybersecurity Framework 2.0, usmernenia amerického Národného inštitútu pre normy a technológie, ktoré môže použiť akákoľvek organizácia bez ohľadu na veľkosť či sektor.5 Bezpečnostné výsledky triedi do šiestich funkcií, riadenie, identifikácia, ochrana, detekcia, reakcia a obnova.5 Smernicu nenahrádza, ale jeho šesť funkcií pokrýva to isté čo tabuľka vyššie.
Na čo sa opýtať dodávateľa softvéru?
Smernica berie dodávateľov ako súčasť vašej vlastnej bezpečnosti. Bezpečnosť dodávateľského reťazca zahŕňa vzťahy s priamymi dodávateľmi a poskytovateľmi služieb.1 Pri voľbe opatrení musíte zohľadniť zraniteľnosti každého dodávateľa a kvalitu jeho produktov a bezpečnostných postupov vrátane postupov bezpečného vývoja.1
Ako to vyzerá v praxi, ukazujú technické usmernenia ENISA, agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť.4 Sú napísané pre subjekty vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2024/2690, teda napríklad poskytovateľov cloudu, dátových centier, riadených služieb a online trhov.4 Pri nich musia zmluvy s dodávateľmi tam, kde je to vhodné, pokryť body nižšie.4 Ostatné firmy tento zoznam nezaväzuje, ale ako súbor otázok pre dodávateľa systému, od ktorého závisíte, sa hodí každému.
- K akým bezpečnostným požiadavkám sa dodávateľ v zmluve zaväzuje?4
- Oznámi vám bez zbytočného odkladu incident, ktorý ohrozuje vaše systémy?4
- Máte právo dodávateľa auditovať alebo dostávať jeho audítorské správy?4
- Bude riešiť zraniteľnosti, ktoré ohrozujú vaše systémy?4
- Smie využívať subdodávateľov, a ak áno, za rovnakých bezpečnostných podmienok?4
- Čo sa stane s vašimi dátami po skončení zmluvy?4
Pridajte aj niekoľko vlastných otázok na samotný softvér. Vie ukázať, kto má k čomu prístup a kto ho zmenil? Vedie záznam o tom, kto čo urobil, ktorý nikto nemôže potichu upraviť? Ako rýchlo sa opraví známa bezpečnostná chyba a kto opravu potvrdí? Môžete si dáta aj záznamy zobrať so sebou?
Čo bude chcieť audítor vidieť?
Dôkazy, nie zámery. Smernica dáva orgánom právomoc vyžiadať si zdokumentované bezpečnostné politiky, prístup k údajom a dokumentom a dôkazy o tom, že sa politiky uplatňujú, napríklad výsledky bezpečnostných auditov a podklady k nim.1
Ako často k tomu dôjde, závisí od vašej skupiny. U základných subjektov môže orgán nariadiť pravidelné aj cielené bezpečnostné audity, kontroly na mieste aj náhodné kontroly.1 Dôležité subjekty orgán kontroluje až dodatočne, keď má dôkaz alebo náznak, že pravidlá neplnia.1 Náklady cieleného auditu nezávislým subjektom spravidla znáša auditovaná firma.1
Usmernenia ENISA uvádzajú ku každej požiadavke príklady dôkazov.4 Pri prístupových právach sú to jasne opísané používateľské roly, centrálna evidencia všetkých udelených prístupov s dátumami zmien, schválené žiadosti o prístup, pravidelné revízie prístupov a záznamy o každej zmene prístupových práv s časom a menom používateľa.4 Pri zaznamenávaní udalostí je to nastavenie záznamov, ukážky záznamových súborov a ochrana samotných záznamov.4 ENISA upozorňuje, že zoznam je orientačný a o tom, ako prísne dohliadať, rozhodujú vnútroštátne orgány.4
Z toho vyplýva praktický zoznam na deň auditu.
- Bezpečnostná politika s dátumom, keď ju vedenie schválilo.
- Zoznam systémov a dát a kto za ktorý zodpovedá.
- Pri každom dôležitom systéme zoznam prístupov a jeho posledná revízia.
- Záznamy o prihláseniach, zmenách a správcovských zásahoch uložené tak, aby sa nedali upraviť.
- Postup pri incidente a záznam o poslednom incidente alebo cvičení.
- Posledná skúška obnovy zo zálohy.
- Zoznam dodávateľov s bezpečnostnými podmienkami každej zmluvy.
- Záznamy o odbornej príprave vedenia aj zamestnancov.
Čím začať?
Najprv rozsah, pretože z neho vyplýva všetko ostatné.
- Porovnajte svoj sektor s oboma prílohami a svoju veľkosť s európskou definíciou.12 Potom si overte slovenský zákon, oznámenie a lehoty, ako ich opisujeme nižšie.
- Spíšte systémy, bez ktorých firma nemôže fungovať, a dodávateľov pri každom z nich.
- Pri každom z týchto systémov prejdite zoznam vyššie. Poznačte si, čo systém vie preukázať dnes a čo nie.
- Vyskúšajte si prvých 24 hodín incidentu, od zistenia po včasné varovanie.1
- Výsledky predložte na schválenie vedeniu, pretože smernica ho robí zodpovedným.1
Medzery z kroku 3 bývajú konkrétne, napríklad systém bez záznamu o tom, kto čo zmenil, a dajú sa odstrániť.
Európska komisia 20. januára 2026 navrhla cielené zmeny NIS2, ktoré ju majú sprehľadniť a zjednodušiť.3 Jej stránka ich v čase písania uvádza ako návrh, preto sa tento text drží smernice v platnom znení.
Na Slovensku
Na Slovensku smernicu NIS2 nepreberá nový zákon, ale novela zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, zákon č. 366/2024 Z. z., účinný od 1. januára 2025.7 Aktuálne znenie zákona je účinné od 30. apríla 2026.6 Dohľad vykonáva Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) a národnou jednotkou CSIRT je Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT, ktoré je súčasťou NBÚ.6
Prevádzkovateľ základnej služby. Zákon nepoužíva delenie na základné a dôležité subjekty. Každý, na koho sa vzťahuje, je prevádzkovateľ základnej služby, a ak vykonáva aspoň jednu kritickú základnú službu, je prevádzkovateľom kritickej základnej služby.6 Podmienkou je činnosť v sektore podľa prílohy č. 1 alebo č. 2 zákona a aspoň veľkosť stredného podniku podľa európskej definície. Kritickú základnú službu vykonávajú firmy zo sektorov prílohy č. 1, ktoré limity stredného podniku prekračujú.6
Oznámenie a opatrenia. Kto takú činnosť vykonáva, musí to oznámiť NBÚ do 60 dní odo dňa, keď ju začal vykonávať, a úrad ho zapíše do registra.6 Bezpečnostné opatrenia musí prijať do 12 mesiacov odo dňa zápisu do registra.6 Incidenty sa hlásia v rovnakých lehotách ako podľa smernice, 24 hodín, 72 hodín a jeden mesiac, cez jednotný informačný systém NBÚ.6
Audit kybernetickej bezpečnosti. Toto je slovenská zvláštnosť. Každý prevádzkovateľ musí svoje opatrenia overiť auditom kybernetickej bezpečnosti do dvoch rokov odo dňa zaradenia do registra.6 Audit vykonáva certifikovaný audítor kybernetickej bezpečnosti na náklady prevádzkovateľa a záverečnú správu spolu s opatreniami na nápravu treba predložiť NBÚ do 30 dní od ukončenia auditu.6 Prevádzkovateľ bez kritickej základnej služby môže túto povinnosť splniť samohodnotením, ktoré vykoná jeho manažér kybernetickej bezpečnosti, no auditu sa musí podrobiť do piatich rokov od zaradenia do registra.6 NBÚ môže audit u prevádzkovateľa vykonať kedykoľvek.6 Prevádzkovatelia podľa doterajších predpisov môžu do 31. decembra 2026 vykonávať audit podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024.6 Podrobnosti o rozsahu auditu sme neoverili, s otázkami sa obráťte na NBÚ.
Pokuty. Od 300 EUR do 7 000 000 EUR alebo do výšky 1,4 % celkového celosvetového ročného obratu, pri prevádzkovateľovi kritickej základnej služby od 500 EUR do 10 000 000 EUR alebo do výšky 2 %.6 Za porušenie povinností pri oznámení, dokumentácii a audite hrozí pokuta od 300 EUR do 500 000 EUR.6
Ďalší krok
Ak by sa vám to hodilo, radi s vami na stretnutí prejdeme jeden z vašich systémov a pozrieme sa, čo dnes audítorovi preukáže a čo by ešte potreboval. Podnikové systémy a aplikácie na mieru staviame s riadením prístupu, záznamom o tom, kto čo urobil, a dokumentáciou od začiatku, takže sú pripravené na audit. Certifikáciu vydáva audítor, my dodáme softvér a podklady.
Zdroje
- 1. Directive (EU) 2022/2555 (NIS2), Articles 2, 3, 20, 21, 23, 32 to 34 and Annexes I and II, EUR-Lex. Prečítané 17. novembra 2026
- 2. Commission Recommendation 2003/361/EC on the definition of micro, small and medium-sized enterprises, Annex Article 2, EUR-Lex. Prečítané 17. novembra 2026
- 3. European Commission, NIS2 Directive, securing network and information systems. Prečítané 17. novembra 2026
- 4. ENISA, NIS2 Technical Implementation Guidance, June 2025, version 1.0. Prečítané 17. novembra 2026
- 5. NIST, The NIST Cybersecurity Framework (CSF) 2.0, CSWP 29, 26 February 2024. Prečítané 17. novembra 2026
- 6. Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, časová verzia účinná od 30. 4. 2026, Slov-Lex. Prečítané 17. novembra 2026
- 7. Zákon č. 366/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, Slov-Lex. Prečítané 17. novembra 2026
História zmien
- Publikované.