Dostane sa cudzí štát k vašim dátam v EÚ?
Viac než to, kde sú vaše dáta uložené, rozhoduje, kto ich má pod kontrolou, a GDPR spolu s aktom o údajoch hovoria, na čo sa pýtať a čo dať do zmluvy.
- Publikované
- Aktualizované
- Čas čítania
- 7 min čítania
- Zodpovedný redaktor
- David Lahuta
V skratke
Dátové centrum v Európe samo osebe nerozhoduje o tom, komu možno nariadiť, aby vaše dáta vydal. Podľa amerického práva sa príkaz poskytovateľovi komunikačných alebo cloudových služieb vzťahuje na dáta, ktoré má vo svojej držbe, úschove alebo pod kontrolou, nech sú uložené kdekoľvek.3 Právo EÚ má na to vlastnú odpoveď. GDPR uzná rozhodnutie cudzieho súdu alebo úradu o vydaní osobných údajov len vtedy, ak sa zakladá na medzinárodnej dohode, napríklad na zmluve o vzájomnej právnej pomoci.2 Od 12. septembra 2025 to isté platí podľa aktu o údajoch (Data Act) pre ostatné dáta, ktoré v EÚ uchovávajú poskytovatelia cloudu.5 Dáta tak majú právnu ochranu, poskytovateľ sa však aj tak môže ocitnúť medzi dvoma právnymi poriadkami.4 Treba si preto ujasniť, kto má vaše dáta pod kontrolou, podľa akého práva a čo hovorí zmluva pre prípad, že príde príkaz.
Čo rozhodlo Francúzsko a prečo?
Francúzska vláda 26. januára 2026 oznámila, že nástroj na online stretnutia Visio, ktorý vyvinulo medzirezortné riaditeľstvo pre digitalizáciu DINUM, zavedie do roku 2027 vo všetkých štátnych úradoch.1 Má sa stať jediným nástrojom na videokonferencie štátnych zamestnancov.1
Dôvody vláda uviedla vo vlastnej tlačovej správe. Cieľom je skončiť s používaním riešení z krajín mimo Európy a zachovať bezpečnosť a dôvernosť elektronickej komunikácie štátu.1 Podľa vlády pestrá zmes nástrojov na stretnutia oslabuje bezpečnosť dát, vytvára strategickú závislosť od cudzej infraštruktúry a zvyšuje náklady.1 Visio beží u poskytovateľa s bezpečnostným označením SecNumCloud, ktoré udeľuje ANSSI, francúzsky národný úrad pre kybernetickú bezpečnosť.1 Príslušný minister k tomu povedal, že štát nemôže riskovať, že jeho vedecké kontakty, citlivé dáta a strategické inovácie budú vystavené aktérom mimo Európy.1
Ide o rozhodnutie jedného štátu o jeho vlastných úradoch. Firmám tým nijaké pravidlo neukladá. Na úrovni štátu si však kladie rovnakú otázku, akú si mnohí konatelia kladú pri svojich systémoch.
Ochráni hosting v Európe dáta pred cudzou vládou?
Sám osebe nie. Kde stoja servery, je jedna otázka. Kto má dáta pod kontrolou a právu ktorého štátu táto firma podlieha, je otázka druhá.
Americký zákon CLOUD Act z marca 2018 doplnil do Zákonníka Spojených štátov krátke ustanovenie. Podľa neho musí poskytovateľ elektronických komunikačných služieb alebo služieb vzdialeného spracúvania dát plniť svoje povinnosti podľa amerického práva uchovať, zálohovať alebo vydať komunikáciu a záznamy zákazníka, ktoré má vo svojej držbe, úschove alebo pod kontrolou, „bez ohľadu na to“, či sú uložené v Spojených štátoch, alebo mimo nich.3
Európsky výbor pre ochranu údajov a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov tento zákon v roku 2019 posúdili pre Európsky parlament. Podľa ich výkladu dáva americkým úradom právo vyžiadať si dáta uložené v zahraničí od poskytovateľa, ktorý podlieha americkej jurisdikcii.4 Upozornili aj na jeho hranice. Týka sa cielených žiadostí v konkrétnom trestnom vyšetrovaní s procesnými zárukami a neoprávňuje na systematický ani plošný zber dát.4
Dve otázky nechali otvorené. Vzťahuje sa zákon aj na európske firmy, ktoré majú v Spojených štátoch nejakú prítomnosť? A ako sa vykladá „kontrola“ pri európskych dcérskych spoločnostiach amerických firiem?4 Práve preto sa oplatí pýtať sa poskytovateľa na vlastníka, nielen na adresu.
| Kde sú vaše dáta a kto ich spravuje | Čo zmôže príkaz z krajiny mimo EÚ podľa nášho výkladu zdrojov |
|---|---|
| Vlastné servery, ktoré spravujú vaši ľudia | Príkaz by smeroval na vás ako na európsku firmu a v EÚ sa uzná len na základe medzinárodnej dohody2 |
| Poskytovateľ usadený v EÚ bez materskej firmy či pobočky mimo EÚ | To isté, poskytovateľ sa riadi európskym právom25 |
| Európske dátové centrum poskytovateľa, ktorý podlieha americkej jurisdikcii | Príkaz možno adresovať priamo poskytovateľovi, nech sú dáta kdekoľvek3; európske právo bez dohody príkaz neuzná, takže sa poskytovateľ ocitá v strete dvoch právnych poriadkov4 |
| Európsky poskytovateľ s pobočkou alebo materskou firmou v Spojených štátoch | Podľa európskych úradov pre ochranu osobných údajov otvorená otázka4 |
Čo hovorí GDPR?
GDPR, teda všeobecné nariadenie o ochrane údajov, sa vzťahuje na spracúvanie v rámci činnosti prevádzky v EÚ bez ohľadu na to, či samotné spracúvanie prebieha v EÚ.2
Pre príkazy zo zahraničia platí článok 48. Rozsudok súdu alebo rozhodnutie správneho orgánu krajiny mimo EÚ, ktoré od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa vyžaduje preniesť alebo poskytnúť osobné údaje, možno uznať alebo vykonať len vtedy, ak sa zakladá na medzinárodnej dohode platnej medzi touto krajinou a EÚ alebo členským štátom, napríklad na zmluve o vzájomnej právnej pomoci.2 V odôvodneniach nariadenia sa dodáva, že extrateritoriálne uplatňovanie takýchto cudzích zákonov môže byť v rozpore s medzinárodným právom.2
Európske úrady pre ochranu osobných údajov z toho vyvodili praktický záver. Žiadosť cudzieho úradu sama osebe nie je právnym základom na prenos údajov.4 Kde zmluva o vzájomnej právnej pomoci existuje, majú európske firmy priame žiadosti spravidla odmietnuť a odkázať úrad na túto zmluvu.4 Medzi EÚ a Spojenými štátmi platí takáto dohoda od 1. februára 2010.4 Ich záver znie, že ak príkaz podľa CLOUD Actu nie je uznaný na základe medzinárodnej dohody, zákonnosť prenosu nemožno preukázať, s výnimkou mimoriadnych prípadov, keď ide o životne dôležité záujmy človeka.4
Chyba tu nie je lacná. Za prenos osobných údajov v rozpore s pravidlami GDPR pre prenos do zahraničia hrozí pokuta až 20 miliónov eur alebo 4 % celosvetového ročného obratu, podľa toho, ktorá suma je vyššia.2 Práve to je pasca, ktorú úrady opísali. Poskytovateľ, ktorý cudzí príkaz splní, môže porušiť európske právo, a ten, ktorý ho odmietne, môže čeliť sankciám podľa amerického práva.4
Čo pridáva akt o údajoch pre dáta, ktoré nie sú osobné?
GDPR chráni osobné údaje. Veľká časť toho, čo firma má, však osobná nie je, napríklad ceny, výkresy, výrobné dáta a zmluvy medzi firmami. Pre tieto dáta je tu akt o údajoch, ktorý sa uplatňuje od 12. septembra 2025.5
Jeho pravidlo o prístupe zo zahraničia zaväzuje poskytovateľov služieb spracúvania údajov. Tieto služby nariadenie vymedzuje ako služby, ktoré poskytujú sieťový prístup na požiadanie k zdieľanému súboru výpočtových zdrojov, v praxi teda cloudové a edge služby.56 Článok 32 od nich žiada štyri veci.
- Predchádzať. Musia prijať všetky primerané technické, organizačné a právne opatrenia vrátane zmlúv, aby zabránili prístupu cudzích orgánov verejnej moci k iným ako osobným údajom držaným v EÚ, ak by bol v rozpore s právom EÚ alebo vnútroštátnym právom.5
- Uznať len dohodu. Rozhodnutie cudzieho súdu alebo úradu o vydaní takýchto údajov sa uzná len vtedy, ak sa zakladá na medzinárodnej dohode.5
- Bez dohody len za podmienok. Cudzí právny poriadok musí vyžadovať odôvodnený, primeraný a konkrétny príkaz a tamojší súd musí námietku poskytovateľa preskúmať a mať právomoc zohľadniť záujmy chránené právom EÚ.5 Aj vtedy poskytovateľ vydá len minimálne množstvo údajov.5
- Informovať zákazníka. Poskytovateľ musí zákazníka o žiadosti informovať skôr, než jej vyhovie. Výnimkou je žiadosť na účely presadzovania práva, a aj to len na nevyhnutný čas.5
Článok 28 pridáva transparentnosť. Každý poskytovateľ musí na svojom webovom sídle zverejniť, akej jurisdikcii podlieha infraštruktúra každej jeho služby, a všeobecne opísať svoje opatrenia proti prístupu cudzích orgánov verejnej moci. Jeho zmluvy potom musia na túto stránku odkazovať.5 Európska komisia zhŕňa účel jednoducho. Iné ako osobné údaje uložené v EÚ sú chránené pred nezákonnými žiadosťami cudzích vlád o prístup.6
Na čo sa pýtať poskytovateľa a čo dať do zmluvy?
Väčšinu z toho si s poskytovateľmi môžete ujasniť písomne. Tieto otázky to pokryjú.
- Ktorá firma naše dáta spravuje a právo ktorého štátu sa vzťahuje na ňu a na jej materskú spoločnosť?
- Kde sú uložené naše dáta, zálohy a prevádzkové záznamy a odkiaľ k nim má prístup podpora?
- Zverejnil poskytovateľ jurisdikciu každej služby a svoje opatrenia proti prístupu zo zahraničia, ako to žiada akt o údajoch, a odkazuje na túto stránku zmluva?5
- Uvádza zmluva o spracúvaní osobných údajov, že poskytovateľ spracúva osobné údaje len na základe našich zdokumentovaných pokynov, a to aj pri prenose, ak právo EÚ alebo vnútroštátne právo nevyžaduje inak, a že nás v takom prípade vopred informuje, ak mu to dané právo nezakazuje?2
- Čo podľa zmluvy nastane, keď si cudzí úrad o naše dáta požiada? Najprv informovať nás, odkázať na medzinárodnú dohodu, vzniesť námietku tam, kde to právo dovoľuje, a vydať len nevyhnutné minimum dát.45
- Kto má kľúče k našim šifrovaným dátam, poskytovateľ, alebo my sami?
- Ktoré naše dáta sú natoľko citlivé, že patria k poskytovateľovi, ktorý sa riadi len európskym právom, alebo na naše vlastné servery?
Čo to znamená pre vaše systémy?
Sťahovať sa nemusí každý systém. Začnite krátkym prehľadom toho, čo máte, v troch skupinách. Osobné údaje zákazníkov a zamestnancov. Dáta, ktoré by vám v rukách konkurencie uškodili, napríklad ceny, výkresy a zmluvné podmienky. A všetko ostatné. Prvé dve skupiny rozhodujú o tom, kde majú vaše systémy bežať a aký poskytovateľ sa hodí.
Potom zvážte, ako by ste mohli poskytovateľa zmeniť. Aj tu pomáha akt o údajoch, pretože od 12. januára 2027 už poskytovatelia cloudu nesmú zákazníkom účtovať poplatky za presun k inému poskytovateľovi.5 Systém, ktorého dáta viete vyexportovať celé a ktorý môže bežať vo verejnom cloude, v hybridnom cloude aj vo vašom vlastnom dátovom centre, vám túto voľbu necháva otvorenú. Akému právu budú vaše dáta podliehať, potom rozhodnete vy, nie niekto za vás.
Ďalší krok
Ak by sa vám to hodilo, môžeme sa krátko stretnúť a spolu si prejsť, kde sú vaše dáta dnes, ktorí poskytovatelia s nimi pracujú a komu by mohlo byť nariadené ich vydať. Ak by niektorý systém patril inam, môžeme sa pozrieť aj na to, ako môžu podnikové systémy a aplikácie na mieru bežať v cloude, v hybridnom cloude alebo vo vašom vlastnom dátovom centre. Ako s tým potom naložíte, je len na vás.
Zdroje
- 1. DINUM, French interministerial digital directorate, Souveraineté numérique, l'État généralise Visio, sa solution de visioconférence sécurisée et souveraine à destination des agents publics, press release, 26 January 2026. Prečítané 17. novembra 2026
- 2. EUR-Lex, Regulation (EU) 2016/679, General Data Protection Regulation, Official Journal L 119, 4 May 2016. Prečítané 17. novembra 2026
- 3. United States Code, Title 18, Section 2713, Required preservation and disclosure of communications and records (added by the CLOUD Act, 23 March 2018), U.S. Government Publishing Office. Prečítané 17. novembra 2026
- 4. European Data Protection Board and European Data Protection Supervisor, joint response to the LIBE Committee on the impact of the US CLOUD Act, with its annex, 10 July 2019. Prečítané 17. novembra 2026
- 5. EUR-Lex, Regulation (EU) 2023/2854 on harmonised rules on fair access to and use of data (Data Act), Official Journal L, 22 December 2023. Prečítané 17. novembra 2026
- 6. European Commission, Data Act explained. Prečítané 17. novembra 2026
História zmien
- Zverejnené.